História obce
Prvé písomné zmienky o obci sú späté s históriou majiteľov humenského panstva, ku ktorému chotár obce patril. Prvá písomná zmienka o Humennom a jeho okolí spadá do druhej polovice 12.storočia.
Konkrétne písomné údaje o obci sú od rodu Drugetovcov, ktorí sa stali vlastníkmi humenského panstva od roku 1310. Ich éra trvala 370 rokov a skončila smrťou Žigmunda Drugeta v roku 1684. Ako uvádza Malá encyklopédia Slovenska, prvá doložená zmienka o obci je z roku 1317. Ďalšia je z roku 1453, keď sa obec uvádza v zozname 71 obcí majetku Drugetovcov v súdnom rodinnom spore bratov Juraja a Antona Drugetovcov (Osídľovanie severného Slovenska, Košice 1985).
Po roku 1684 prechádzajú majetky Drugetovcov darovaním, dedením a ženbou do vlastníctva ďalších grófskych rodov Csákyovcov, Pálffyovcov a od 19.storočia Andrássyovcov. Posledný z nich Alexander vlastnil humenský kaštieľ až do 2.svetovej vojny a pričinil sa najviac o jeho prestavbu a zveľaďovanie.
Obec s priľahlými poľami, lúkami, lesmi a stavbami bola často v pozornosti rôznych kúpno-predajných zmlúv a dohôd medzi jednotlivými grófskymi rodinami. Vyskytovala sa aj v súdnych sporoch vlastníkov, pánov a správcov a v nemalej miere aj v rôznych chotárnych sporoch medzi obyvateľmi Rovného a susedných dedín (Vyšného Hrušova a Udavského).
Jednou z najstarších zachovalých obchodno-predajných zmlúv je aj zápis pochádzajúci z roku 1640. V tejto listine napísanej pisárom grófa Jána Drugeta, opatrenej jeho vlastnoručným podpisom a voskovou pečaťou sa uvádza, že gróf Druget chcel kúpiť hrad Tokaj a na jeho kúpu si požičal 400 maďarských forintov (vtedajšia mena) od manželov Tibotovcov. Za tieto peniaze dostal dvorný kapitán Gašpar Tibot de Saly (zo Soli) a jeho manželka Sára Kapi (Kapiová) a ich dedičia v osade Rovné v Zemplínskej župe rožný statok, ornú pôdu, lúky, lesy, rybníky a mlyn a všetok úžitok z toho plynúci. V dodatku zmluvy je ešte napísané, že gróf Druget zaväzuje manželov Tibotovcov majetky do mesiaca odovzdať, ak im neskoršie požičané peniaze vráti.
Ďalším zaujímavým a historicky písomne doloženým sporom je aj domáhanie sa časti rovňansko-udavčanského chotára - Lazov baronesou Julianou Klobušickou a grófom Rembeckým z roku 1725. Na priznanie tejto časti územia boli na súdny proces prizvaní 8 svedkovia, z toho boli 3 z obce Rovné, a to Ján Repejov, Michal Koťo a Pavol Bilec. Z roku 1763 pochádza zápis zo sporu medzi grófom Jurajom Dolovičeným a grófkou Štefániou Csakyovou o časti chotárov Daškova a Olšiny.
Osídľovanie obce
Na základe prvých vykopávok primitívnych nástrojov na brehu Laborca môžeme usudzovať, že k osídleniu tejto oblasti došlo už v dobe kamennej, 10-6 000 rokov pred naším letopočtom.
Osídľovanie obcí v humenskej doline sa uskutočnilo v 13.storočí na práve domácom - dedičnom, na valašskom a nemeckom práve. K domácemu obyvateľstvu postupne prichádzali prisťahovalci z Poľska a Ukrajiny. Vyznačovali sa schopnosťami a znalosťami v obrábaní pôdy, pestovaní plodín a v ich spracovaní. Tak bola vytváraná nová obecná komunita, o čom svedčia aj mená, ktoré sa ako prvé objavujú v zozname obyvateľov obce.
Osídľovanie na valašskom práve bolo zase v podhorských obciach valašským obyvateľstvom pochádzajúcim z Rumunska, ktoré malo skúsenosti z chovu dobytka a spracovania jeho produktov.
Osídľovanie na nemeckom práve bolo v obciach, kde sa nachádzali zásoby nerastných surovín (uhlie, železo a pod.). Na ich spracovanie boli potrební odborníci.
Súpis r.1828
Vojenské mapovanie 1
Vojenské mapovanie 2
Dobové noviny
Prvé písomné zmienky o obci sú späté s históriou majiteľov humenského panstva, ku ktorému chotár obce patril. Prvá písomná zmienka o Humennom a jeho okolí spadá do druhej polovice 12.storočia.
Konkrétne písomné údaje o obci sú od rodu Drugetovcov, ktorí sa stali vlastníkmi humenského panstva od roku 1310. Ich éra trvala 370 rokov a skončila smrťou Žigmunda Drugeta v roku 1684. Ako uvádza Malá encyklopédia Slovenska, prvá doložená zmienka o obci je z roku 1317. Ďalšia je z roku 1453, keď sa obec uvádza v zozname 71 obcí majetku Drugetovcov v súdnom rodinnom spore bratov Juraja a Antona Drugetovcov (Osídľovanie severného Slovenska, Košice 1985).
Po roku 1684 prechádzajú majetky Drugetovcov darovaním, dedením a ženbou do vlastníctva ďalších grófskych rodov Csákyovcov, Pálffyovcov a od 19.storočia Andrássyovcov. Posledný z nich Alexander vlastnil humenský kaštieľ až do 2.svetovej vojny a pričinil sa najviac o jeho prestavbu a zveľaďovanie.
Obec s priľahlými poľami, lúkami, lesmi a stavbami bola často v pozornosti rôznych kúpno-predajných zmlúv a dohôd medzi jednotlivými grófskymi rodinami. Vyskytovala sa aj v súdnych sporoch vlastníkov, pánov a správcov a v nemalej miere aj v rôznych chotárnych sporoch medzi obyvateľmi Rovného a susedných dedín (Vyšného Hrušova a Udavského).
Jednou z najstarších zachovalých obchodno-predajných zmlúv je aj zápis pochádzajúci z roku 1640. V tejto listine napísanej pisárom grófa Jána Drugeta, opatrenej jeho vlastnoručným podpisom a voskovou pečaťou sa uvádza, že gróf Druget chcel kúpiť hrad Tokaj a na jeho kúpu si požičal 400 maďarských forintov (vtedajšia mena) od manželov Tibotovcov. Za tieto peniaze dostal dvorný kapitán Gašpar Tibot de Saly (zo Soli) a jeho manželka Sára Kapi (Kapiová) a ich dedičia v osade Rovné v Zemplínskej župe rožný statok, ornú pôdu, lúky, lesy, rybníky a mlyn a všetok úžitok z toho plynúci. V dodatku zmluvy je ešte napísané, že gróf Druget zaväzuje manželov Tibotovcov majetky do mesiaca odovzdať, ak im neskoršie požičané peniaze vráti.
Ďalším zaujímavým a historicky písomne doloženým sporom je aj domáhanie sa časti rovňansko-udavčanského chotára - Lazov baronesou Julianou Klobušickou a grófom Rembeckým z roku 1725. Na priznanie tejto časti územia boli na súdny proces prizvaní 8 svedkovia, z toho boli 3 z obce Rovné, a to Ján Repejov, Michal Koťo a Pavol Bilec. Z roku 1763 pochádza zápis zo sporu medzi grófom Jurajom Dolovičeným a grófkou Štefániou Csakyovou o časti chotárov Daškova a Olšiny.
Osídľovanie obce
Na základe prvých vykopávok primitívnych nástrojov na brehu Laborca môžeme usudzovať, že k osídleniu tejto oblasti došlo už v dobe kamennej, 10-6 000 rokov pred naším letopočtom.
Osídľovanie obcí v humenskej doline sa uskutočnilo v 13.storočí na práve domácom - dedičnom, na valašskom a nemeckom práve. K domácemu obyvateľstvu postupne prichádzali prisťahovalci z Poľska a Ukrajiny. Vyznačovali sa schopnosťami a znalosťami v obrábaní pôdy, pestovaní plodín a v ich spracovaní. Tak bola vytváraná nová obecná komunita, o čom svedčia aj mená, ktoré sa ako prvé objavujú v zozname obyvateľov obce.
Osídľovanie na valašskom práve bolo zase v podhorských obciach valašským obyvateľstvom pochádzajúcim z Rumunska, ktoré malo skúsenosti z chovu dobytka a spracovania jeho produktov.
Osídľovanie na nemeckom práve bolo v obciach, kde sa nachádzali zásoby nerastných surovín (uhlie, železo a pod.). Na ich spracovanie boli potrební odborníci.
Súpis r.1828
Vojenské mapovanie 1
Vojenské mapovanie 2
Dobové noviny
|
|
|
|
|
|
|||
|
|
|
